Som mladý gay 21 rokov, priateľ 42 rokov. Sme spolu cca pol roka, ale máme vzťah na diaľku. Delí nás zhruba 600 km, obaja sa navštevujeme ako sa dá. Väčšinou to ale zvládame aspoň 1 do mesiaca na pár dní. Ale za poslednú dobu si všímam. Že nie je taký ako na začiatku. Je dosť náladový, a strašne paranoidný čo sa týka dôvery, asi má veľmi zlé skúsenosti z predošlých vzťahov. Som doňho zamilovaný, myslím, že to máme obaja rovnako. Keď sme sa zoznamovali, tak bol iný ako teraz, preto to nejak veľmi nechápem. Viac náladový, viac podozrievavý, dokonca už ma obvinil, že niekoho mám. To sme si vykomunikovali.

Potom sa stala v domácnosti jedna nehoda, kde som mu presne povedal čo sa stalo a ako. A jednoducho ma to neveril a urazil si ako malé dieťa a nechcel komunikovať, asi až po 5-6 hodinách sa to podarilo. Keďže som sa snažil mu to vysvetliť. Na druhý deň zapol kameru, keď odchádzal na benzínku a ja si to všimol. Tak som mu to povedal. Ospravedlnil sa a priznal, že ma proste problém s dôverou. Že už to nikdy neurobila. Bojí sa, že ho chcem len využiť, pretože to tak doteraz bolo s jeho ex.

Podotýkam jeho ex boli prevažne závislý na alkohole. Tiež ma povedal, že som až veľmi dokonalý až veľmi vo všetkom perfektný, že sex super a všetko čo robím je viac ako na 150% a že mu to príde zvláštne. Už sme mali tému, že sa k nemu mám sťahovať v júni na trvalo, ale mám strach, že to nezvládne, a ja zahodím všetko tu v Česku. Ale vo všetkom si veľmi rozumieme, všetko je naozaj pekné, až na tieto výnimky a jeho problém s dôverou. Neviem, čo si o tom mám myslieť. Bola by som strašne rada, aby mi veril, lenže to asi nebude také jednoduché. Neviem, ako ho mám presvedčiť, že ho nechcem len využiť. Že mi na ňom naozaj záleží a milujem ho. Neviem, ako sa mám k tejto situácii postaviť, pretože ani pre mňa nie je úplne jednoduchá a trápi ma to veľmi.