Mamka ma vždy učila, že so vzdelaním to dotiahnem naozaj ďaleko. Túto vetu som postupom času počúvala skoro stále. Viem, že to mamka myslela dobre, ale už mi táto veta pomaly začínala liezť na mozog a nemohla som sa zbaviť pocitu, že pri každej tejto vete sa mi pretočia oči, stúpnu chlpy na tele a chrbtom mi prejde mráz. Dnešný článok bude asi taká úvaha, ktorá nejedného človeka donúti sa zamyslieť nad tým, čo je v živote naozaj dôležité. A ja by som si túto vetu dovolila opraviť. So vzdelaním to nedotiahnem najďalej. Môžem mať štyri vysoké školy a pokiaľ mi to nebude v hlave šrotovať a myslieť, nedostanem sa na najvyššie posty a nebudem robiť povolania, aké som si vysnívala.

Niekto chce byť kuchár – buď, tak nech sa teda vyučí kuchárom. Niekto chce byť zase doktor a pomáhať stále ľuďom – tak v tom prípade nech ide študovať medicínu. Ale nikto nikoho nemôže nútiť, aby sa stal doktorom. Alebo právnikom, keď sám nebude chcieť. Čo to má za zmysel robiť prácu, ktorá ma vôbec nebaví, ale je dobre platená? Človek sa nebude cítiť naplnený a šťastný a o tom to je. Takže podľa mňa je oveľa viac, keď človek robí prácu, ktorá ho z celého srdca napĺňa a baví, ale je o trochu menej platená. Každého človeka by jeho práca mala baviť a mal by ju robiť s láskou.

Viem, že v dnešnej dobe je toto prakticky nemožné, aby každý robil a pracoval tak, ako si praje, ale pokiaľ je to len trochu možné, počúvajte svoje srdce a nenechajte sa nikým ovplyvniť. A ak chcete byť upratovačka, tak buďte a na nikoho sa nepozerajte. Ak chcete byť sociálna pracovníčka, tiež na nikoho nehľaďte a choďte si za svojim snom. Dôležité je iba to, čo chcete vy, nie to, čo tak strašne chce vaše okolie alebo vaši blízki. Máte svoju hlavu a srdce, tak sa tým riaďte. V tomto prípade ste dôležití iba vy. Pamätajte si to.